Zahájenie zimnej sezóny

V rámci Vianoc som si naplánoval nejaké výlety do tatier.

22.12. Plán bol Tupá, Ľavý žľab II a Končistá, Žľabom I. naraz. Ráno som zaparkoval pri zastávke pod Popradským plesom a zhruba okolo pol ôsmej som si dal na Popradskom plese čaj na zahriatie. Vonku bolo asi -10°C. Vyrazil som do Zlomisk aby som nastúpil prvého žľabu. Dobehol som dvoch Poliakov ktorý mali namierené na Ganek. Jeden z dvojice asi mál nejaké ťažkostí. Išiel pomaly. Potom ako som odbočil z chodníka zo hneď zistil že výlet nebude taký ako som si predstavoval. Snehu miestami nafúkaného asi po vajcia Prašan a nezmrznutý podklad. Pod nástupom som zvážil že asi nebude dobrý nápad sa trepať do strmého žľabu ktorý začína až nad jaskynkou. Traverzol som to ešte viac ku Končistej a vyliezol malým vhĺbením kde som po vajcia v snehu šľapal na jednom mieste na prah. Sadol som si a po chvíli hodnotenia som si zavelil na ústup.
Nemalo to vyznám ísť vyššie v takých podmienkach a hrozilo žeby som sa zosypal s nejakou lavínou. Pri zostupe som si všimol že aj Poliaci zostupujú. Nedivil som sa. Kým som sa dostal na chodník mi v sutí vbehla noha pod kamene. Skoro som si ju dolámal. O jednej som bol znova pri aute sklamaný z nevydarenej akcie ale to sklamanie neprevyšovalo radosť z toho že som po dlhej dobe opäť v tatrách.

26.12 Prejedanie sa koláčmi od mamy ma prestavalo baviť tak som vyrazil na ďalší výlet.
Vedel som že podmienky sa za posledné dni nijako nezmenili tak som sa išiel iba prejsť do Mlynickej doliny cez Bystrú lávku do Furkostkej. Naposledy som tam bol asi pred štyrmi rokmi cez leto. Chodník po Skok bol samozrejme prešľapaný ale hore som šiel iba po stopách od dvoch Čechov ktorých som dobehol a zistil som že chcú ísť na Satana. Nieže by som proti nim niečo mal ale bolo dvanásť hodín a podľa mapy hľadali kadiaľ sa tam ide. Neodporúčal som im tam ísť. Povedal som im že ak chcú môžu ísť so mnou a odišiel som. Od vtedy som ich už nevidel. Zostúpili dole. Pokračoval som teda po značke smerom k záveru doliny.

Chodník už nebol. Zas som sa brodil ako pod Tupou. Pri prechádzaní cez skoro-zamrznuté Capie pleso sa asi v strede kde som stal podlomil ľad s rádiusom asi desať metrov.Skoro som sa posr..al :). Počasie sa začalo zhoršovať. Začalo snežiť a fúkať.Asi v polovici posledného hangu, potom ako som sa zas brodil po vajcia v jemne primrznutom prašane som sa zas iba otočil a zas zostúpil. Darmo, v nedobrých podmienkach aj naše milované tatry vedia nasrať.

Bilancia biedna. Dve túry s toho dve nedokončené. Ale to samozrejme bol len warm-up pred silvestrom.

Dovolenka ala Maledivy

Naplánovať si dovolenku dva mesiace dopredu s tým, že ju chcete stráviť v horách, nie je jednoduché. Hlavne  kvôli počasiu, ale nám sa to podarilo a počasie vyšlo skoro na jedničku. Celý týždeň svietilo slnko, občas sa schovalo za nejaký mráčik a kde tu sa ozval aj vietor. Ale čoby to boli za hory, v ktorých by bolo ako na Maledivoch?

17.8. piatok - Štartujeme z Pezinka smer Starý Smokovec. Na víkend ide s nami aj Janka. Cesta nám ubehla v pohode. Zo Smokovca, už za tmy, vyrážame smer Zbojnicka chata. Hneď za Hrebienkom prvýkrát oblepujem svoj nezahojený otlak. Okolo jednej ľaháme do spacákov na terase vedľa chalanov, ktorí už majú skoro týždeň lezenia na skalkách aj v Tatrách za sebou.

18.8. sobota - Na rozlez sme si vybrali Kellého pilier na Javorový štít za IV+/V-. Vytiahne nám ho Janka, je to jej prvá vážnejšia cesta v tatrách. My s Tomášom sa len vezieme na druhom a konečne sa môžeme ulievať obaja naraz. Bola to relatívne ľahká cesta, ktorá na nás nezanechala bohvieaký dojem. Cestou zlaňujeme a utekáme sa ubytovať do luxusného apartmánu pod Ostrým štítom.

19.8. nedeľa - Čerešňový pilier V+ na Širokú vežu. Môžem smelo povedať, že to bola asi najkrajšia cesta, akú som liezol v Tatrách, aj keď iba na druhom konci. Boli sme traja a cestu si vybral Tomáš a tak si ju celú vyliezol. Po zostupe na chodník sme sa ešte rozlúčili s Jankou a my sme vyrazili v špičke a v protismere cez Priečne sedlo na Téryho chatu. Tu sme sa ubytovali, poriadne najedli a napili pred naším hlavným záťahom. Spali sme v jedálni spolu s dvoma borcami Slavom Drlíkom a Milom Neumannom.

 

20.8. pondelok - Deň D, krásne počasie, ako na objednávku. Obaja sme boli správne naladení.
Ráno o pol šiestej nám dali starí páni lekciu z efektivity. Vstali sme rovnako ale oni vyrazili asi o desať minút skôr. Čaká nás náš dlho plánovaný prechod. Začína JZ rebrom na Pyšný štít, pokračuje hrebeňom na Lomnický štít, skadiaľ treba preliezť Vidlový hrebeň na Kežmarský štít a zostúpiť cez Svišťové sedlo na Brnčálku.
Pôvodne sme mysleli že, to bude na viac ako jeden deň. Preto sme si pribalili jednu karimatku a jeden spacák. Veď by sme sa nejako potlačili :)

 

 

 O šiestej sme nastúpili najvýraznejším druhým rebrom, čo nebola celkom dobrá voľba. Zdržalo nás, museli sme zlaniť na pôvodný nástup ktorý je schovaný asi 100m v žľabe za pilierom. Z rebra sme ale vytraverzovali iba do  Bachledovej štrbiny. Hrebeňom sme okolo obeda prišli na Lomnický štít, cestou nás na reťaziach ešte viac zdržala početná vystrašená skupina s vodcom. Oddýchli sme si a zadelili pivečko a kávičku ako páni. Skoro sme rezignovali kvôli nedolezenému Pyšnému štítu, ale Redbull nás tak nakopol, že ani neviem kedy a ako sme boli pri prvom zlaňáku na Vidlovom hrebeni. Liezli sme sólo. Ja som trošku spomaľoval pri zliezaní. Je to predsa len niečo iné keď nevieš kam pcháš nohy. Hrebeň sme preliezli za štyri hodiny s krásnym a emotívnym výlezom priamo na vrchol Kežmarského štítu. Odtiaľ nás čakal už iba známy, dlhý a nudný zostup na Brnčalku. Unavení, ubolení a trochu dehydrovaní sme si o deviatej dali zaslúžene pivo (a iné pochutiny) na Brnčalke. Ako sme tak podriemkavali po večeri, ktorú sme dostali skoro zadarmo, zhodli sme sa, že to "Vôbec nebolo zlé!".

21.8. utorok - Zaslúžený oddych. Rest day sme strávili polihovaním a opaľovaním na Brnčálke.

Na chate sme stretli kamarátku Peťu, ktorá tam bola ako inštruktorka  na Jamesáckom kurze tatranského lezenia. Zúčastnili sme sa teda praktickej ukážky na balvane za chatou.

 

 

22.8. streda - Skoro zregenerovaní sme sa ráno vybrali do Červenej dolinky liezť Cestu cez knihu na Žeruchy. Klasická cesta, ktorá nám dobre padla pred obedom, na ktorý sme sa vrátili na chatu. Väčšina normálnych ľudí má po obede tendenciu zaspávať, ale my nie. My sme si to znova vyšľapali do Červenej dolinky pod Koziu kôpku, kde sme ešte preliezli novú dvojdĺžku Kútom za 6. Kľúčik vyliezol Tomáš RP po tom, ako v peknom avšak mokrom kútiku pred časom bojoval na druhom konci za Igorom.

23.8. štvrtok - Čas nám zrazu začal veľmi rýchlo ubiehať. Čakal nás ešte presun na Terýho chatu, kde sme mali odložené batohy. Ale ráno sme sa ešte znova skúsili preliezť „môj“ projekt, ktorý zas nepustil. Čepelova cesta cez platňu VI.Kľúčové miesto som už ale preliezol voľne, hákol som to za kľúčovým miestom. Snáď nabudúce...

Poobede sa teda presúvame cez Baranie sedlo na Téryho chatu. Chatár nás víta so slovami "Chlapci, veď vy sa tu mocete azda už týždeň".

24.8. piatok - Záver dovolenky sme si chceli užiť tak sme vybrali klasickú cestu na Malý Ľadový štít Cesta k slnku variantom za VI. Nemyslím si, že ešte chcem niekedy túto cestu liezť. Pekné boli dve, možno tri dĺžky. Žiadne užívanie sa teda nekonalo. Po zostupe na chatu sa začalo nejako zaťahovať, ale my sme dostali bláznivý nápad vrátiť sa späť na Brnčalku. Búrka nás len lízla, keď sme prechádzali cez Baranie sedlo. Na Brnčalke sme ešte v príjemnom prostredí v spoločnosti známych dooslavovali to, čo bolo treba.

 

25.8. sobota Ak by sme mali ešte ostať dlhšie tak tento deň by bol určený na oddych. Rozhodli sme sa teda, že je čas odísť. Veľmi sa nám nechcelo, ale veď komu by sa aj chcelo. Veď v Tatrách je ako na Maledivoch. Je tam krásne, teplo a aj voda tam je :)

Ďakujem Tomášovi za parádnu dovolenku, trpezlivému chatárovi na Térynke, ktorý nám postrážil batohy dlhšie, ako sme sa dohodli a ešte trpezlivejšiemu personálu na Brnčalke, ktorý nás tam musel trpieť.

Martinka

S tomášom stále vymýšľame že o ešte okrem lezenia sa dá robiť v tatrách. Už vieme že sa dá liezť, behať dole kopcom, hrať sa na baranov s prilbami a samozrejme aj koštovať ovocie. Tak sme si vybrali niečo nové. Rýchlu hrebeňovku. Ráno so zvieratkami na ramenách sme ledva vyšľapali na poľský hrebeň. Smer bol jasný. Hrebeňom na Gerlachovský štít "Martinkou". Keďže ani jeden sme si poriadne nenaštudovali sprievodcu, aj tak som mu celkom nerozumel, vybehli sme z Poľského hrebeňa ako keby sme tam už boli.

Začíname liezť 6:30

Cesta bola v podstate jasná. Po hrebeni. Krásne a ľahké lezenie až na Gerlach. Jeden zlaňák, druhý sa dá obísť. Jeden nepríjemný traverz a super dolez na vrchol Karpatského oblúka. Nepodali sme žiaden svetoborný výkon ale s časom 4hod. 17min. sme veľmi spokojní.

Velický štít 6:59

Krásne ráno

Litvorový štít 7:55

Vylez na Zadný Gerlach

Zadný Gerlach 10:04

Gerlachovský štít 10:47

Ešte jedna

Veget